Strava je alfou a omegou. V niektorých prípadoch môže nahradiť lieky, v iných zas výrazne zlepšiť priebeh cukrovky či pridružených ochorení.
Ako sa stravovať pri rôznych typoch cukrovky – výber potravín a tekutín – obsah článku
Základom liečby i kompenzácie cukrovky 2. typu a gestačného diabetu (tehotenskej cukrovky) je práve diéta. Pri jej správnom dodržiavaní môže dôjsť k výraznému zlepšeniu až úplnému vyliečeniu. Pre ľudí, ktorí trpia cukrovkou 1. typu, je diéta dôležitá rovnako (ak nie viac), i keď ani pri tej najväčšej snahe nemôže dôjsť k úplnému vyliečeniu ochorenia. Pozrite sa, ako úlohu zohráva strava pri cukrovke, na aké potraviny by ste sa mali zamerať a aké naopak z vášho jedálnička úplne vylúčiť.
Základné odlišnosti pri stravovaní medzi jednotlivými typmi cukrovky nie sú výrazné. Alfou a omegou je vyvážená diéta založená na potravinách s nižším obsahom sacharidov, a teda i nízkym glykemickým indexom (pod 55) a záťažou (pod 10). Dôležité je taktiež obmedzenie príjmu nezdravých tukov a zvýšený príjem potravín, ktoré sú bohaté na živiny, ako sú minerály, vitamíny [1], stopové prvky a antioxidanty [2]. Nemenej podstatné sú veľkosti a počet jednotlivých porcií jedla v priebehu dňa. Všeobecné odporúčanie pre diabetikov je, aby svoju stravu rozdelili aspoň na 6 porcií [3].
Hneď na začiatok vás upozorňujeme, že stravovanie pri cukrovke 2. a 1. typu sa v zásade nelíši. Nasledujúce riadky sú preto venované osobám s oboma typmi tohto ochorenia. Na existujúce rozdiely sa pozrieme bližšie v nasledujúcej stati, „stravovanie pri cukrovke 1. typu“. Predtým než sa dostaneme ku konkrétnym potravinám či zloženiu stravy z hľadiska kalorického príjmu, množstva sacharidov, bielkovín a tukov, je dôležité, aby ste pochopili hlavné diétne zásady pri cukrovke [4].
Raňajky: Vegetariánska omeleta (cca 34 g sacharidov)
Obed: Tuniakovo-zeleninový sendvič (cca 40 g sacharidov)
Celkový počet sacharidov za deň – 120 g
Hlavné zásady stravovania pri cukrovke 1. typu sú takmer rovnaké ako pri cukrovke 2. typu. Diétne opatrenia [6] sa však dajú v tomto prípade označiť za prísnejšie, a to najmä z hľadiska množstva jedla, ktoré môže diabetik prijať v rámci jednotlivých porcií.
Počet sacharidových či tzv. chlebových jednotiek [7] je totiž úzko spojený s dávkou pichaného inzulínu. Napríklad pri pichaní 10 jednotiek inzulínu pred raňajkami má diabetik stanovenú porciu zloženú z 5 chlebových jednotiek. Pozor, ide len o príklad, presný pomer medzi inzulínovými a chlebovými jednotkami je individuálny a za každých okolností ho musí stanoviť lekár, resp. diétna sestra.
Isté rozdiely z pohľadu celkového energetického príjmu nájdeme aj pri detských pacientoch, u ktorých je cukrovka 1. typu diagnostikovaná najčastejšie. Optimálne zloženie stravy [8] by malo vyzerať takto:
Raňajky: ovsené vločky s ovocím, mandľami a chia semienkami (cca 34 g sacharidov)
Obed: Kuracie prsia so ovocno-zeleninovým šalátom a cícerom (cca 52 g sacharidov)
Olovrant: Ovocie s tvarohom (cca 16 g sacharidov)
Večera: Šalát z kuskusu (cca 38 g sacharidov)
Celkový počet sacharidov za deň – 140 g
Aj stravovanie pri tehotenskej cukrovke [10] má podobné zásady ako pri 1. a 2. type. Hlavným rozdielom je celkové množstvo kilokalórií prijatých v rámci dňa, keďže kalorický príjem u tehotnej ženy prirodzene stúpa – stravou nezásobuje len svoje, ale i telo dieťaťa. To je zároveň dôvod, prečo je zloženie i množstvo stravy nutné konzultovať s lekárom.
Tehotné ženy s ideálnou váhou by mali v priemere prijať 30 kcal na kilogram telesnej hmotnosti za deň. Pri 20 – 50 % nadváhe kalorický príjem klesá na cca 24 kcal/kg/deň. V prípade 50 a viac percentnej nadváhy by mala žena v rámci jedného dňa prijať približne 12 – 18 kcal na kilogram telesnej hmotnosti. Naopak, u žien s nižšou hmotnosťou (o viac ako 10 % pod ideálnou hmotnosťou) je to niečo okolo 40 kcal/kg/deň.
Ďalším rozdielom je zloženie denného kalorického príjmu. Pri tehotenskej cukrovke by to malo vyzerať takto:
Upozorňujeme, že tak ako pri príkladoch jedálnička pre diabetikov 1. aj 2. typu ide len o príklad jedálnička pre ženy, ktoré trpia tehotenskou cukrovkou. Pamätajte, že príjem kalórií by ste mali upraviť najmä na základe odporúčaní vášho lekára a taktiež podľa vašej telesnej hmotnosti.
Raňajky: Anglické muffiny s vajíčkom a mliekom (cca 417 kcal)
Desiata: Jogurt s ovocím a orechmi (cca 287 kcal)
Obed: tekvicová polievka + kurací sendvič capresse + ovocie (cca 450 kcal)
Olovrant: Hummus so zeleninovými tyčinkami (cca 200 kcal)
Večera: Losos s grilovanými broskyňami, kozím syrom a rukolou (cca 397 kcal)
Druhá večera: Krekry s tvarohom a paradajkami (cca 169 kcal)
Začneme z opačného konca, a to potravinami, ktoré sú pre diabetikov vyslovene nevhodné. Ide o všetky potraviny, ktoré majú vysoký obsah:
To, že niektoré potraviny nie sú pre diabetikov vhodné, ešte neznamená, že ich nesmiete jesť vôbec. Základom je striedmosť [11]. Navyše, niektoré potraviny s nezdravými zložkami, obsahujú aj tie prospešné. Vynikajúcim príkladom je nepasterizovaná ovčia bryndza s vysokým obsahom soli, ktorá však v sebe ukrýva i enormné množstvo zdravých probiotík, minerálov a vitamínov.
Vláknina spomaľuje trávenie a vstrebávanie živín, preto stojí za pomalším nárastom glykémie. Ide o jednu z najdôležitejších zložiek diéty diabetikov.
K výborným zdrojom vlákniny patria:
Diabetici by mali prijať max. 1 gram bielkovín na kilogram telesnej hmotnosti za deň. Nadmerné množstvo bielkovín v strave zaťažuje obličky a pečeň, ktoré patria u diabetikov k vysoko ohrozeným.
Bielkoviny sa podobne ako tuky delia na živočíšne a rastlinné. Kým živočíšne bielkoviny patria k tzv. kompletným (obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, ktoré si telo nevie vyrobiť samé), v rastlinných bielkovinách spravidla chýba 1 alebo viac esenciálnych aminokyselín. Diabetici, avšak nielen oni, by preto mali bielkoviny získavať z rastlinných aj živočíšnych zdrojov.
Výbornými zdrojmi bielkovín pre diabetikov sú:
Tuky sa delia na živočíšne a rastlinné. Pre diabetikov sú vo všeobecnosti zdravšie tuky rastlinného pôvodu, keďže živočíšne obsahujú cholesterol [12], ktorý nepatrí k najzdravším zložkám jedálnička. Pozor, isté množstvo cholesterolu telo potrebuje, preto nie je dobré, ak ho z diéty vylúčite úplne.
Rastlinné tuky obsahujú tzv. zdravé tuky, teda polynenasýtené, mononenasýtené a omega-3 a 6 mastné kyseliny, ktoré majú priaznivý vplyv na zlepšenie inzulínovej rezistencie, ale taktiež na krvný tlak či cholesterol, a teda i na kardiovaskulárny systém [13].
Medzi najlepšie zdroje tukov pre diabetikov patria:
Základnou informáciou, ktorú potrebujete vedieť o sacharidoch [14], je ich delenie na jednoduché a zložené. Diabetická strava by mala obsahovať prevažne zložené alebo tzv. pomalé cukry, teda polysacharidy, ktoré glykémiu zvyšujú pomalšie.
Naopak, jednoduché alebo tzv. rýchle cukry (monosacharidy), ktoré stoja za rýchlym nárastom glykémie, by ste mali obmedziť čo najviac. Samozrejme, výnimkou sú stavy hypoglykémie, pri ktorých vám pomôžu práve potraviny s obsahom jednoduchých cukrov.
K vhodným zdrojom sacharidov pre diabetikov patrí:
Diabetici by mali prijať 2 – 3 litre tekutín za deň. Ich presné množstvo však závisí aj od vašej hmotnosti [15], fyzickej námahy či zdravotného stavu. K vhodným tekutinám patrí čistá voda, minerálka a nesladený čaj. Naopak, úplne nevhodnými tekutinami sú tie s pridaným cukrom alebo obsahom alkoholu.
Najlepšou voľbou sú nesladené nápoje ako sú napr. voda, čaje, citronáda, minerálka...