Menu
Základom prevencie pred vznikom cukrovky je sledovanie typických príznakov, včasná diagnostika a čo najrýchlejšie nasadenie správnej liečby.
Podľa WHO má na svete cukrovku viac ako 400 miliónov ľudí. Jej vzniku alebo rozvoju je pritom v mnohých prípadoch možné predchádzať.
Cukrovka sa zvykne označovať ako novodobá pandémia. Podľa štatistík WHO (World Health Organization) na svete trpí diabetom viac ako 422 miliónov (v roku 2011 sa čísla iba približovali k 246 miliónom [1]), z toho v Európe je to aktuálne viac ako 60 miliónov. Kým pri cukrovke 1. typu nie je možné podniknúť žiadne kroky, ktoré slúžia ako prevencia pred jej vznikom, pri cukrovke 2. typu alebo tehotenskej cukrovke, to možné je. Základom prevencie je sledovanie typických príznakov, včasná diagnostika a čo najrýchlejšie nasadenie správnej liečby.
Na otázku, či je možné predchádzať vzniku cukrovky, sa nedá odpovedať jednoznačne. Najčastejšími formami toho ochorenia je diabetes mellitus 1. a 2. typu a tehotenský alebo tzv. gestačný diabetes mellitus.
V skutočnosti existuje 6 ďalších typov diabetu. Okrem vyššie vymenovaných ide o MODY, novorodeneckú cukrovku, Wolframov a Alströmov syndróm, latentný autoimunitný diabetes (LADA), cukrovku typu 3c a steroidný diabetes.
V prípade cukrovky 1. typu, bohužiaľ, neexistuje žiadna prevencia. Ide o autoimunitné ochorenie, pri ktorom telo zničí vlastné beta bunky pankreasu. Ten následne nie je schopný produkovať inzulín. Spúšťačom [2] môže byť genetika, prekonanie vírusového či bakteriálneho ochorenia, lieky, napr. očkovanie, a ďalšie množstvo vonkajších i vnútorných faktorov. Pravdou je, že príčiny, ktoré stoja za spustením autoimunitnej reakcie organizmu, nie sú presne známe.
Cukrovka 2. typu patrí medzi tzv. metabolické ochorenia, na ktoré vplýva genetika, no najmä životospráva [3]. Nejde o autoimunitnú reakciu organizmu. Dôvodom vzniku hyperglykémie pri cukrovke 2. typu je znížená funkcia a následné odumieranie beta buniek pankreasu v kombinácii s inzulínovou rezistenciou, čo je znížená citlivosť tkanív na účinky inzulínu. Tento proces prebieha postupne a veľmi dlho, pričom ho môžete ovplyvniť [4], a to do veľmi vysokej miery.
Medzi hlavné príčiny vzniku cukrovky 2. typu patrí:
Genetika [5] je pri cukrovke 2. typu veľmi podstatným, avšak nie nezvrátiteľným faktorom. Inak povedané, ľudia s genetickou predispozíciou na vznik cukrovky 2. typu nemusia zásadne cukrovku dostať. Vznik a rozvoj ochorenia môžu zvrátiť prevenciou [6], teda najmä správnou životosprávou.
Základné kroky v rámci prevencie vzniku cukrovky 2. typu sú:
Na vznik tehotenskej cukrovky vplýva genetika, avšak len do istej miery, životospráva a telesná hmotnosť. Jej spúšťačom je inzulínová rezistencia v kombinácii so zníženou schopnosťou pankreasu produkovať dostatočné množstvo inzulínu (niektoré hormóny produkované počas tehotenstva majú tzv. kontrainzulínový efekt).
Základom prevencie vzniku tehotenskej cukrovky je opäť životospráva. Najdôležitejšou je kontrola telesnej hmotnosti. Ženy s obezitou patria do najrizikovejšej skupiny. Rovnako podstatná je fyzická aktivita a vyvážená strava. Kroky, ktoré je potrebné dodržiavať, sa v zásade nelíšia od tých pri prevencii pred vznikom cukrovky 2. typu.
Možnosti liečby cukrovky 1. typu sú do istej miery obmedzené. ľudia s touto formou ochorenia sa nevyhnú užívaniu inzulínu v injekčnej forme a pravidelnej kontrole glykémie pomocou glukometra. Rovnako dôležitou je dodržiavanie správnej diéty a zdravej životosprávy [7].
Liečba cukrovky 1. typu je zameraná na:
Prevenciu pred vznikom diabetických komplikácií [8], ako je poškodenie nervov, ciev či niektorých orgánov
V rámci diéty nie je dôležitá len veľkosť a časové rozostupy medzi jednotlivými porciami, ale taktiež jej zloženie a „obsah“. Strava pri cukrovke 1. typu (avšak aj iných typoch) musí byť pestrá a vyvážená.
Základom je vylúčenie, resp. obmedzenie jednoduchých cukrov, ktoré je potrebné nahradiť polysacharidmi. Veľmi prospešné sú všetky potraviny s obsahom kvalitných bielkovín, antioxidantov, vitamínov a minerálov. Diabetici by mali konzumovať čo najviac zeleniny, ovocia, chudého mäsa, rýb a celozrnných výrobkov. Gro ich jedálničky majú tvoriť pokrmy s nízkym glykemickým indexom a záťažou, ktoré cukor v krvi zvyšujú postupne a pomaly.
Nemenej podstatný je pohyb a kontrola telesnej hmotnosti. Nadváha síce v tomto prípade nespôsobí samotné ochorenie, môže ho však podstatne skomplikovať. Diabetická polyneuropatia [9], syndróm diabetickej nohy, poruchy ciev, poškodenie zraku [10], na všetky tieto komplikácie sú prirodzene náchylnejší diabetici s nadváhou či obezitou.
Možnosti liečby cukrovky 2. typu sú o niečo širšie. Liečba je aj v tomto prípade zameraná na kompenzáciu glykémie, elimináciu diabetických komplikácií a zlepšenie celkovej kvality života.
Jej začiatok je spravidla sprevádzaný „len“ zmenou životosprávy (hmotnosť + pohyb [11] + diéta) a selfmonitoringom. Užívanie liekov [12] či inzulínu je nevyhnutné až vtedy, keď tieto režimové opatrenia nie sú efektívne [13].
Intenzita merania glykémie nie je stanovená presne. To, ako často by ste mali kontrolovať vašu hladinu cukru v krvi, musí stanoviť diabetológ [14]. V tomto smere však platí jedno nepísané pravidlo, a to, že častejším „meraním cukru“ nemáte čo pokaziť. Dôležité je taktiež zapisovanie glykémií a sledovanie ich priebehu - čo spôsobilo rýchly nárast/pokles glykémie, po akom type pohybu sa udržiavala v normále najdlhšie, aké jedlo zapríčinilo jej extrémny nárast atď.
Diéta pri cukrovke 2. typu je veľmi podobná ako pri cukrovke 1. typu. Mali by ste sa zamerať na príjem menších porcií v kratších časových intervaloch. Vo všeobecnosti sa odporúča konzumovať 6 až 8 jedál denne. K základným diétnym opatreniam pri cukrovke. 2. typu patria [15]:
Z jedálnička by ste ďalej mali vylúčiť monosacharidy a nahradiť ich polysacharidmi. Opäť platí, že k vhodným potravinám patria najmä tie s nízkym glykemickým indexom a záťažou. Je potrebné myslieť aj na akési skryté cukry. Tak napríklad mlieko, syr či srvátka obsahujú laktózu – mliečny cukor. Sacharidy sa nachádzajú aj v pečive, ovocí a niektorých druhoch zeleniny, dokonca, i keď v skutočne minimálnom množstve, ich nájdete taktiež v mäse a vajciach
Dôležité sú taktiež vitamíny [16] [17], minerály a antioxidanty. Pre ľudí s diabetom 2. typu je nevyhnutný chróm, ktorý pravdepodobne znižuje glykémiu a zároveň zvyšuje citlivosť organizmu na inzulín. Ďalej sú to vitamíny zo skupiny B, predovšetkým vitamín B1 (tiamín), horčík a kyselina alfa-lipoová, ktorá patrí k silným antioxidantom.
Rovnako dôležitým aspektom je pohyb a kontrola hmotnosti [18]. Index telesnej hmotnosti (BMI) diabetika by sa mal pohybovať v ideálnych hodnotách, teda medzi 17,5 – 25. BMI od 25 do 30 je klasifikovaný ako mierna nadváha, ktorá predstavuje riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení a ďalších diabetických komplikácií.
Podľa Medzinárodnej diabetickej federácie (IDF) by sa mali ľudia s diabetom 2. typu venovať denne minimálne 30 minútam miernej fyzickej aktivity [19]. Vhodnou je napr. rýchla chôdza, bicyklovanie, plávanie či tanec. Americká diabetologickej asociácie (ADA) zas odporúča minimálne 150 minút fyzickej aktivity za týždeň.
V neposlednom rade by ste mali zo života vylúčiť všetky faktory, ktoré majú na diabetes negatívny vplyv. Hovoríme najmä o alkohole, fajčení [20] a kofeíne. Diabetici s 2. typom cukrovky nemusia byť stopercentní abstinenti. Mali by sa však vyvarovať požívaniu tvrdého alkoholu a dôležité je taktiež jeho množstvo – pohár kvalitného vína ku večeri či 1 pivo po cyklistike sú v poriadku, fľaša vína na posedenie, alebo 4 veľké vychladené 12tky, jednoznačne nie.
V prípade, že optimalizácia životného štýlu nie je dostatočne efektívna, ďalšia liečba cukrovky 2. typu sa nezaobíde bez liekov, tzv. perorálnych antidiabetík (PAD) [21]. Liečba liekmi sa spravidla začína orálnou monoterapiou, pri ktorej pacient užíva iba 1 typ antidiabetika. Po nej, ak nedôjde k viditeľnému zlepšeniu, nasleduje kombinovaná orálna liečba, kombinácia orálnej liečby a inzulínu, a inzulínová liečba [22].
Ku kritériám, ktoré podmieňujú nasadenie PAD [23], resp. prechod na ďalší stupeň liečby, patrí napr. pretrvávajúca glykémia od 7 mmol/l vyššie nalačno, glykémia nad 9 mmol/l po jedle či glykovaný hemoglobín [24] od 7,5 % vyššie. O presnom postupe však musí za každých okolností rozhodnúť lekár. Ľudia s cukrovkou 2. typu sa v niektorých prípadoch nevyhnú ani tzv. farmakoterapii antiobezitikami [25]. Ich užívanie sa spravidla týka diabetikov s BMI nad 30,0.
Jednou z možností, ako oddialiť inzulínovú terapiu, je napr. inkretínová liečba [26], ktorá je v súčasnosti využívaná čoraz častejšie. Inkretíny [27] patria medzi hormóny tráviaceho traktu. Podporujú metabolizmus glukózy, a to tak, že stimulujú sekréciu inzulínu bunkami pankreasu. Zjednodušene, inkretíny pomáhajú organizmu lepšie spracovať sacharidy. Zároveň znižujú chuť do jedla a krvný tlak. V neposlednom rade zlepšujú funkciu beta buniek pankreasu i srdca.
Liečba tehotenskej cukrovky [28] sa v mnohých bodoch nelíši od liečby cukrovky 2. typu.
Základom je optimalizácia životosprávy, ku ktorej patrí:
Ak gravidita prebieha bez komplikácií, žena s gestačným diabetom by sa mala pravidelne venovať primeranej fyzickej aktivite.
Súčasťou liečby tehotenskej cukrovky môžu byť aj lieky, niekedy si naopak vystačíte aj s pohybom a zlepšením stravy
Ideálna je chôdza (aspoň 30 min denne) alebo niektoré špecifické druhy zdravotných cvičení. K vyslovene nevhodným patria napr. cviky v ľahu na chrbte či športy, pri ktorých hrozí riziko pádu, alebo iného úrazu.
Základné diétne opatrenia počas tehotenskej cukrovky sa takmer nelíšia od tých pri cukrovke 2. typu. Nastavenie diéty však musíte vždy prekonzultovať s lekárom. Úprava stravy totiž nesmie negatívne ovplyvniť vývoj nenarodeného dieťaťa.
Potrebný kalorický príjem u tehotných žien stúpa v priemere o 300 kcal na deň (v čase dojčenia až o 300 – 500 kcal). Optimálny kalorický príjem pri tehotenskej cukrovke sa odvíja od hmotnosti ženy pred graviditou:
Kategória |
Množstvo |
|---|---|
| Ženy s ideálnou telesnou hmotnosťou | 30 kcal/kg/deň |
| Ženy s vyššou hmotnosťou (o 20 - 50 %) | 24 kcal/kg/deň |
| Ženy s vyššou hmotnosťou (o 50 %) | 12 až 18 kcal/kg/deň |
| Ženy s nižšou hmotnosťou (o viac ako 10 % pod optimum) | 36 až 40 kcal/kg/deň |
