Menu
Gestačný diabetes mellitus je nebezpečný najmä pre dieťa, isté riziká však hrozia aj samotnej matke. Hlavnú úlohu v jeho kompenzácii zohráva včasná diagnostika, správna životospráva a self-monitoring.
Gestačný diabetes mellitus je nebezpečný najmä pre dieťa, isté riziká však hrozia aj samotnej matke. Hlavnú úlohu v jeho kompenzácii zohráva včasná diagnostika, správna životospráva a self-monitoring.
Tehotenská cukrovka – jej príznaky, možnosti liečby a diagnostika – obsah článku
Gestačný diabetes mellitus, známejší pod názvom tehotenská cukrovka, postihuje na Slovensku v priemere 3 % gravidných žien. Ide o súbor rôznych typov porúch glukózovej tolerancie, zjednodušene povedané, vzniku cukrovky, ku ktorým dochádza len počas tehotenstva, a ktoré po pôrode spravidla úplne vymiznú. Gestačný diabetes je nebezpečný predovšetkým pre nenarodené dieťa. V budúcnosti však môže spôsobovať problémy aj samotnej matke.
Tehotenská cukrovka predstavuje riziko najmä pre nenarodené dieťa. Samozrejme, aj keď ide o menej bežný „jav“, ak by glykémie dosahovali enormne vysoké hodnoty (napr. pri nadmernom príjme nevhodnej stravy), naopak, boli príliš nízke alebo by výrazne kolísali, zdravotné problémy môžu nastať aj u samotnej ženy.
Negatívny vplyv na plod má zvýšené množstvo glukózy v krvi matky. Tá prestupuje cez placentu a prechádza do krvného obehu dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že v období medzi 24. až 28. týždňom gravidity, kedy dochádza k rozvoju tehotenskej cukrovky najčastejšie, má plod kompletne vyvinutý pankreas. Jeho vývin sa začína už v 4. týždni, v 9. týždni vznikajú alfa a beta bunky pankreasu a približne v 10. týždni produkuje vlastný inzulín spolu s ďalšími hormónmi.
Prílišné zásobovanie plodu cukrom u neho spôsobuje zvýšenú sekréciu inzulínu, ktorý je zároveň rastovým hormónom. Nenarodené dieťa preto rýchlejšie rastie a priberá, takže jeho pôrodná hmotnosť môže presiahnuť 4 kg, čo je nebezpečné ako pre dieťa, tak pre matku.
Ďalším častým rizikom je pretrvávajúca hypoglykémia u novonarodeného dieťaťa. V maternici bolo totiž zvyknuté na vyšší príjem cukru, v dôsledku čoho jeho pankreas produkoval viac inzulínu. Po prestrihnutí pupočnej šnúry však dôjde k prerušenie „dodávky“ cukru, avšak k nie zníženiu produkcie inzulínu.
Najzávažnejším rizikom je úmrtie plodu, no taktiež vznik porúch mozgových funkcií (ADHD, poruchy pozornosti atď.), obezity alebo cukrovky II. typu v neskoršom veku dieťaťa.
Tehotenská cukrovka je pre ženu nebezpečná najmä z dôvodu zvýšeného rizika vzniku diabetu II. typu a kardiovaskulárnych ochorení v budúcnosti. Najlepšou prevenciou je kompenzácia samotného gestačného diabetu, no taktiež dlhodobá úprava stravy a životosprávy po ukončení tehotenstva [1].
Genetika, nezdravá životospráva alebo ich kombinácia patria k najzásadnejším rizikovým faktorom, ktoré majú priamy vplyv na vznik tehotenskej cukrovky. Samotnou príčinou je inzulínová rezistencia (fyziologický stav, pri ktorom periférne tkanivá nedostatočne reagujú na inzulín), ktorá ide ruka v ruke so zníženou schopnosťou podžalúdkovej žľazy, teda pankreasu, produkovať dostatočné množstvo inzulínu.
Gravidita má okrem iného na organizmus diabetogénny vplyv. Za účelom zabezpečiť správny vývoj, rast a následnú diferenciáciu plodu organizmus tehotnej ženy (predný lalok hypofýzy, štítna žľaza, kôra nadobličiek), avšak i placenta (tzv. placentárne hormóny), počas tehotenstva produkujú rôzne hormóny vrátane tých kontrainzulínových.
Najsinejší antiinzulínový efekt majú placentárne hormóny, konkrétne kortizol a humánny placentárny laktogén. K ich zvýšenej produkcii dochádza približne v priebehu 15. týždňa gravidity. Vrchol sekrécie nastáva medzi 24. až 28. týždňom. Najväčšie riziko vzniku tehotenskej cukrovky je preto práve v tomto období.
V poslednej dobe sú v súvislosti s antiinzulínovým efektom čoraz viac skloňované aj hormóny produkované predným lalokom hypofýzy, kôry nadobličiek a štítnej žľazy gravidnej ženy [2], ktoré majú priamy vplyv na jej metabolizmus cukrov. Ich funkciou je zabezpečenie zvýšených energetických požiadaviek organizmu v priebehu gravidity, ale taktiež zásobovanie samotného plodu glukózou (najdôležitejší metabolit pre plod).
To, či sa u vás počas tehotenstva objaví gestačný diabetes, ovplyvňuje v prvom rade genetika, ktorú nie je možné ovplyvniť, ale taktiež životospráva, ktorú môžete ovplyvniť na 100 %.
Najzásadnejším rizikovým faktorom, ktorý súvisí s genetikou, je výskyt diabetu v rodine (predovšetkým diabetes II. typu). Obozretné by ma mali byť taktiež ženy, ktoré:
K rizikovým faktorom, ktoré súvisia so životosprávou, a ktoré je zároveň možné ovplyvniť do veľmi vysokej miery, patrí:
Tehotenská cukrovka prebieha u drvivej väčšiny žien bezpríznakovo. Fyzické prejavy sa objavujú až vo chvíli, keď je nekompenzovaná, teda vtedy, keď dochádza k vysokým hodnotám alebo výkyvom glykémie. Problémy spôsobuje najmä hyperglykémia, teda nadmerné množstvo cukru v krvi, nie je však vôbec vylúčené, že môže dochádzať taktiež k jej poklesom, teda k hypoglykémii.
Príznaky tehotenskej cukrovky sa môžu aj nemusia prejaviť
Medzi najbežnejšie príznaky tehotenskej cukrovky patrí:
Diagnostika tehotenskej cukrovky sa v súčasnosti vykonáva u každej ženy v období medzi 24. až 28. týždňom gravidity [3], u žien, ktoré patria do niektorej z rizikových skupín, taktiež v začiatku tehotenstva. Najspoľahlivejšou metódou je orálny glukózový tolerančný test (oGTT).
Vyšetrenie moču je pri diagnostike tehotenskej cukrovky iba orientačné. Vyššie hodnoty cukru a bielkovín v moči môžu byť spôsobené inými zdravotnými problémami či ochoreniami, napr. benígnou glykozúrou, pri ktorej nie sú obličky schopné filtrovať cukor. Následne ho prepúšťajú do moču aj pri normálnej glykémii. Toto ochorenie je pomerne vzácne. Zároveň nepredstavuje vážne zdravotné riziko. Podobne nespoľahlivou metódou je aj merania cukru v krvi pomocou glukometra.
V čase, kedy žena plánuje absolvovať orálny glukózový tolerančný test, by mala byť zdravá (infekčné či bakteriálne ochorenia, úrazy atď.) a žiť „bežným životom“, teda konzumovať klasickú stravu, neobmedzovať príjem sacharidov, nehýbať sa viac ako zvyčajne atď.
Vyšetrenie sa vykonáva vždy ráno po 8 až 10 hodinovom lačnení. Najprv je potrebné zo žily odobrať krv. žena následne v priebehu 3 – 5 min vypije 300 ml vody so 75 g rozpustenej glukózy. Po 60 až 120 minútach je krv odobraná opätovne. Ak je nameraná glykémia:
Hodnoty glykémie |
Vyhodnotenie |
|---|---|
| pod 7,8 mmol/l | normálna glukózová tolerancia |
| nad 7,8 mmol/l | narušená glukózová tolerancia |
| nad 11,1 mmol/l | možný diabetes |
Liečba tehotenskej cukrovky väčšinou prebieha bez aplikácie inzulínu. Samozrejme, existujú aj výnimky. Dôležitá je vhodná diéta, ktorú by mal nastaviť lekár alebo diétna sestra, a úprava životosprávy.
Žena by si okrem toho mala pravidelne kontrolovať glykémiu pomocou glukometra a výsledky zapisovať. Merania sa spravidla vykonávajú každý 2. deň, a to 4 x - ráno nalačno, 2 hod po raňajkách, následne 2 hod po obede a po večeri. Presný počet meraní však opäť stanovuje lekár. Naša rada znie, že ak už máte po ruke glukometer, nie je na škodu vykonať viac kontrolných meraní. Najdôležitejším je, aby ste predišli vysokej glykémie, avšak aj jej kolísaniu.
K najlepšej prevencii vzniku tehotenskej cukrovky patrí zdravá životospráva. Za najrizikovejšie faktory, ktoré žena môže ovplyvniť, sú pokladané obezita a nedostatok pohybu. Niektoré štúdie dokonca potvrdzujú znížené riziko vzniku tehotenskej cukrovky u žien, ktoré pred graviditou schudli [4]. Samozrejme, ak ste štíhla a pravidelne športujete, riziko vzniku cukrovky pre vás nie je nulové, avšak podstatne nižšie. Dôležitú rolu zohráva taktiež strava a celkový životný štýl (fajčenie, pitie alkoholu atď.).
Základom je dostatok vhodného a primeraného pohybu, psychická pohoda a regulácia hmotnosti – priberanie je počas tehotenstva normálne a nevyhnutné, pri diagnostikovanom gestačnom diabete by však nárast hmotnosti nemal byť príliš rýchly.
Pozor by ste si mali dávať najmä na príjem sacharidov
Pri tehotenskej cukrovke je najdôležitejšou práve strava. V prvom rade je potrebné obmedziť príjem sacharidov. Denný príjem by nemal prekročiť 200 – 250 g sacharidov, čo je v prepočte cca 15 až 20 chlebových jednotiek (1 chlebová jednotka = 10 - 12 g sacharidov). Pozor, sacharidy nesmiete zo stravy vylúčiť úplne. Vaše, no i telo dieťatka ich potrebuje.
Dôležitý je taktiež typ sacharidov, ktoré prijímate. Úplne nevhodné sú akékoľvek potraviny s obsahom tzv. rýchleho cukru, teda monosacharidov, ktoré glykémiu zvyšujú rýchlejšie – laicky, telo ich nemusí rozkladať, preto sa dostávajú do krvi takmer okamžite po ich prijatí.
Monosacharidy sa nachádzajú v drvivej väčšine sladkostí či sladkých nápojov, ale taktiež v bielom pečive, cestovinách, dokonca aj v ovocí. To obsahuje fruktózu (ovocný cukor), ktorá je taktiež jednoduchým cukrom.
Preháňať by ste to nemali ani s potravinami, ktoré obsahujú oligosacharidy. Tie síce patria k zloženým cukrom, vlastnosťami sa však od monosacharidov príliš nelíšia. Oligosacharidy sa delia na disacharidy a trisacharidy. V bežnom živote sa stretnete najmä s prvým spomínaným typom sacharidov, konkrétne s laktózou (mliečny cukor), maltózou (sladový cukor) a sacharózou (repný cukor).
Najlepším zdrojom sacharidov počas tehotenskej cukrovky sú potraviny, ktoré obsahujú polysacharidy [5], teda zložené alebo tzv. pomalé cukry. Nájdete ich vo všetkých celozrnných výrobkoch a vo väčšine druhov zeleniny. Pomôcť si môžete aj vhodnými doplnkami výživy, ich užívanie by ste však mali vopred prekonzultovať s vašim lekárom.
Okrem typu stravy je dôležitý aj počet a veľkosť porcii. Počas tehotenskej cukrovky je potrebné prijímať menšie dávky jedla v kratších intervaloch. Ideálny počet jedál za deň sa pohybuje okolo 6 až 7. V neposlednom rade nezabúdajte na dostatočný pitný režim.
Cukor v krvi je v našich končinách udávaný v milimóloch na liter krvi (mmol/l). Hladina cukru v krvi nalačno sa u človeka, ktorý netrpí žiadnou formou diabetu, pohybuje v rozmedzí od 3,3 do 5,6. Glykémia po jedle je považovaná za normálnu, ak do 2 hodín po prijatí potravy klesne na 5,6 alebo viac.
Hodnoty glykémie pri tehotenskej cukrovke väčšinou nebudú ideálne. Vašim cieľom by malo byť ich udržanie v hraniciach od 5,3 do 6,7 mmol/l. „Vyskočenie“ glykémie do 8 mmol/l, nie je dôvodom na paniku. Za každých okolností by ste ju však mali udržať pod hraničnou hodnotou 10. Po jej pomyselnom prekročení začína mať totiž cukor v krvi veľmi negatívny vplyv na cievy, orgány a ďalšie časti organizmu, a to ako u vás, tak i u vášho nenarodeného bábätka.
